Dobrý policajt

Autor: Róbert Franka | 13.5.2013 o 12:55 | (upravené 13.5.2013 o 13:10) Karma článku: 14,48 | Prečítané:  1186x

Dvadsať minút sedím v aute, zúfalo sledujúc východ z Tesca. Moja polovička spolu so svokrou plnia bojovú úlohu, kúpu kytice na 50tku mojej mamy. Podla všetkého naďabili na teroristov, ktorí ich v kvetinárstve držia ako rukojemníkov, inak si neviem predstaviť, čo iné môže spôsobiť, že sú tam tak dlho. Náš desaťmesačný anjelik už stráca v autosedačke trpezlivosť a mení sa na malého čertíka. Prejde dalších desať minút, mama mi volá, chce vedieť kedy prídeme. Stáva sa zo mňa tlakový hrniec, keď sa konečne objavia s nákupom, živou orchideou a nakoniec aj s tou neštastnou kyticou. Vymeníme si štiplavé poznámky, zistím, že som na vine ja, lebo som bol hrať o dvanáctej futbal. Sú tri hodiny oslava už začala.

15:10 vychádzam z mesta. Predomnou čmudí dvadsaťročný renault. Zúrim, neznášam nedochvílnosť, všetci hostia už dorazili, čaká sa len na nás. Predomnou je posledná rovinka s dobrou viditelnosťou, kde môžem predbiehať. V aute sa už nedá dýchať, všetky vetráky sú pozatvárané kôli čmudiacej renoltke, vlečúcej sa tridsiatkou. Dupem na plyn a v tej chvíli pedbieham dve autá, v meste a cez plnú. Vodiči v tých autách museli robiť kyš-kyš, keď ma videli. Rútil som sa priamo do lona stacionárneho radaru. Smerovku som vyhodil skôr, ako vytiahli placku, vedomý svojej chyby, ako aj toho, že všetká hotovosť ostala v Tescu. V hlave som si premietal tie najhoršie scenáre, lúčim sa s vodičákom, čakam mastnú pokutu.

„Pan vodič vodický, občiansky preukaz a doklady od auta."

Podávam doklady, čakajúč na ortiel.

„Išli ste šesťdesiatdva, je tu pädesiatka..."

A predbiehal som cez plnú, rovno dve auta, zabudol spomenúť.

"...za tento prietupok je sadzba 40 EUR."

Dobrá cena, škoda že pri sebe nemám ani vindru. Svokra bezradne prehľadávala peňaženku, zúfajúc, že neplatila v obchode radšej kartou.

„A kam sa tak ponáhľate?" opýtal sa odrazu celkom ľudsky, nazerajúc do auta, od kiaľ sme naňho vrhali psie pohľady, všetci pekne nahodení, ako sa na oslavu patrí.

„Moja mama oslavuje 50tku, meškáme, preto som šiel tak rýchlo, mrzí ma to." Odpovedám skormútene s maximálnou pokorou.

 „V poriadku, tak chodťe, ale nabuduce dodržujte rýchlosť." Na naše prekvapenie nečakane zahlásil policajt a odchádazal od auta.

„Pan policajt možem Vám podať ruku?" Zastavil som ho, celý vďačný a vedomý si, že za tento prešľap som mal zaplatiť a to určite viac ako požadovaných 40 EUR.

 

Podali sme si ruky, vymenili úsmevy a pokračovali sme v ceste. Prešiel ma aj hnev, v mysli mi ostala len dobrá vôľa, s ktorou som sa stretol. A nakoniec nikomu nevadilo ani to malé meškanie.

Nejde len o to, že tento policajt ušetril mojej rodine 40 EUR a odbremenil ma od zadržania vodičského preukazu. Nám všetkým by takýto scenár pokazil náladu a s takýmto pocitom by sme na maminu oslavu nechceli prisť. Takže ďakujem tomuto dobrému policajtovi, že sa riadi vyšším princípom morálnym a má v sebe toľko empatie, že dokáže položiť ľudskosť nad zákony. Jednoducho povedané slovami Jána Wericha „Bez lidí dobré vůle by život byl jen nákladné a nebezpečné dobrodružství.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?